mikhael

Mnoho ľudí zaujíma, ako je to vlastne so ženami v ju-es-ej. Nie, ani náhodou to nie je tak ako vo filme Láska Nebeská (Love Actually, 2003), kde americké devy vítajú cudzincov bozkami, spia zo štyri na jednej posteli a vyzerajú ako z renomovaných časopisov. Realita je niekde úplne inde. Upozorňujem, že všetky názory sú len moje a vzťahujú sa len na miesto, kde žijem/pracujem a v žiadnom prípade nemôžu byť aplikované na celú spoločnosť.

Takže ženy. Podľa mňa sa slovenskej manželke nemôže stať nič lepšie, ako keď sa s celou rodinou (a prirodzene aj s manželom) presunie do ju-es-ej. Stráca totiž absolútnu konkurenciu a jej muž si aspoň uvedomí, čo to má vlastne doma za krásavicu. A tieto tvrdenia sa vzťahujú aj na nie príliš esteticky obdarené devy slovenského descentu. Vysvetlím prečo.

Americké ženy môžeme charakterizovať podľa mnohých kritérií. Asi to najjednoduchšie je kritérium hmotnosti. Na pomyseľnej váhe máme na jednej strane extrémne obézne stvorenia, ktoré na pohyb mimo výbehu domova potrebujú niečo ako mini skúter, pretože chodiť už dávno samé nevedia. Na druhej strane spektra nájdeme extrémne vychudnuté, neustále džogingujúce bytosti, ktoré sú posadnuté zdravou výživou, jedlom bez gluténu a nutnosťou vyzerať k svetu. V niektorých prípadoch je možné dostať sa z jednej strany spektra na druhú, no o to viac potom tieto experimentálne bytosti lipnú na nadobudnutej hmotnosti. Povedzme si úprimne, nájsť niečo medzi týmito dvoma extrémami je dosť zložité. A aj to, čo nájdeme, má zvyčajne telesný tvar hrušky, jablka či odisteného granátu a pôsobí značne asymetricky.

Ako druhý faktor rozdelenia sa priam natíska farba pokožky a s ňou aj úzko spätá fyziológia človeka. Keď som sem prišiel po prvý krát, zarazila ma totálna variabilita ľudí, ktorých stretávate na ulici. A rovnako to platí pre ženy. Čo teda môže ju-es-ej ponúknuť prisťahovalcovi ako som ja?

Nuž, máme tu napríklad devy ázijského pôvodu. Odhliadnuc od toho, že majú tak maximálne meter štyridsať, vyzerajú zvyčajne smutne (priam akoby ich život nebavil) a nosia extrémne sexy zostrihy a la kadet, ostrihaný podľa kastróla. O niečo lepšie sú na tom devy afrického zamerania. Tie sa usmievajú vždy a všade a za deň ich postretávate naozaj mnoho. Pracujú totiž na vrátniciach budov (ehm, teda na recepciách) či ako skúsené vodičky mestskej autobusovej dopravy. Jediný problém je, že ak nemáte aspoň dva a pol metra, budete pri nich vyzerať prinajmenšom smiešne. Tretie v poradí sú devy mexicko – indického charakteru. Verím, že mi vytvorenie spoločnej škatulky odpustia. Urobil som to preto, lebo majú toho naozaj veľa spoločného. Ich stavba tela je dosť podobná Ázijčankám, avšak sú predsa len o niečo vyššie. Disponujú špeciálnou schopnosťou maskovania, ktorá sa vyznačuje tým, že ak idete za nimi vo vzdialenosti viac ako päť metrov, máte naozaj veľký problém určiť, či pred vami ide muž alebo žena. Ich útla stavba tela vám toho mnoho nenapovie a krátke zostrihy vlasov veci ešte viac komplikujú. Zavše ich počas obeda stretnete v korporátnych kuchynkách, ktoré by sa na ten čas mohli pokojne premenovať na indickú zoznamku.

V poslednom rade som si nechal Američanky kaukazského pôvodu (rozumej belošky). Odhliadnuc od toho, že sa obliekajú, ako keby ich telefón nemal aplikáciu na spárovanie príbuzných druhov oblečenia, sú inak úplne v pohode. Až do okamihu, kým neotvoria ústa. Počúvať dookola slová ako „u know“, „well“ , „uhm“ či „like“ vám dokáže riadne zničiť náladu. Úplne špeciálnu kategóriu zastávajú v ju-es-ej žijúce Poľky, ktoré sú zásadne peroxidom odfarbené na blond, čo dotvárajú čiernymi (odrastenými) korienkami vlasov.

No nenavyberáte si. Buďte teda radi, že máte manželku slovenského pôvodu. A ak ste náhodou slovenská deva, ktorá trpí komplexami zovňajškového charakteru, neexistuje ľahšia rada. Našetrite si na letenku a príďte sem. Tu budete hviezda prvej veľkosti.