Nudila sa v živote,
dušou stromy lámala.
Stratila sa pri plote,
a srdce im vyrvala.
Nikdy by ma nenapadlo,
premýšľať a neveriť,
že by to takto dopadlo.
Mali sme sa pomeriť.
Už nechodia staré stromy,
na rozlúčku nebeskú.
Opúšťajú veľké lomy,
bez pozdravu, bez tresku.
Stratila sa mi v nej nádej,
na počiatku nájdená.
Preto táto báseň má dej,
Preto táto báseň má dej,
o dievčati bez mena.
Pozdravte vy letmo stromy,
keď pôjdete okolo.
Postavia vám z nich raz domy,
Postavia vám z nich raz domy,
a už bude hotovo.
Komentáre
:(
Vskutku
*vystizne:)
...
stale obdivujem to, ako Ta dokazu napadnut jednolive veci... hlavne ked mi len tak z hlavy vymyslas basnicku:)
a radsej v nieco robme, aby sme sa nenudili a aby nas zivot mal nejaky zmysel..